EU - Evropská Unie
EÚ 2004
Európska únia ponúka voľné pracovné miesta pre občanov z kandidátskych krajín
BRATISLAVA 10. decembra 2002 - Európska únia prostredníctvom Európskeho úradu pre výber zamestnancov (EPSO) organizuje pre občanov kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, výberové konania na voľné pracovné miesta v európskych inštitúciách.
Nové pracovné miesta vznikajú v dôsledku zvýšených nárokov na administratívne kapacity európskych inštitúcií v čase rozširovania Európskej únie. Prijatí uchádzači získajú časovo obmedzenú pracovnú zmluvu v rámci špeciálnej kategórie zamestnancov, prijatých kvôli procesu rozširovania ("auxiliary staff"). Nové pracovné miesta zahŕňajú vysokoškolské a stredoškolské pozície rôzneho profesionálneho zamerania. Uchádzači by mali perfektne ovládať aspoň jeden z nasledujúcich jazykov - angličtina, nemčina, francúzština. Zároveň by mali na úrovni materinského jazyka ovládať jeden z jazykov 10 kandidátskych krajín.
Záujemcovia sa môžu prihlásiť len prostredníctvom internetu na adrese http://europa.eu.int/epso v čase od 27. novembra 2002 do 10. januára 2003.
Na tejto adrese získajú záujemcovia tiež všetky potrebné informácie.
Záujemcovia vyplnia on-line prihlášku, ktorá je k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine, kde uvedú svoje osobné údaje, profesionálne skúsenosti a špecializáciu. K prihláške je potrebné priložiť životopis v európskej úprave (anglická, francúzska a nemecká verzia je prístupná na sieti).
Po uzávierke 10. januára 2003 budú platné prihlášky zaradené do databázy a sprístupnené inštitúciám Európskej únie. Výber uchádzačov a konkurzy budú na základe svojich požiadaviek organizovať samotné inštitúcie. Dĺžka pracovných zmlúv môže byť rôzna v závislosti od potrieb tej ktorej inštitúcie.
Európsky úrad pre výber zamestnancov (EPSO) bude poskytovať aktuálne informácie o priebehu výberového konania na internetovej adrese http://europa.eu.int/epso pod hlavičkou "najnovšie správy".
Dovoz čerstvého bravčového mäsa zo Slovenskej republiky je povolený
BRUSEL 27. novembra 2002 - Komisia prijala rozhodnutie o povolení dovozu bravčového mäsa do EÚ zo Slovenskej republiky z okresov, ktoré nepodliehajú obmedzeniu kvôli infekcii klasickým morom ošípaných u diviaka. Dovoz čerstvého bravčového mäsa určeného na ľudskú spotrebu zo Slovenskej republiky bol predtým nepovolený z veterinárnych dôvodov, osobitne kvôli klasickému moru ošípaných (CSF). Slovenské orgány požiadali o povolenie vývozu bravčového mäsa do EÚ a podporili svoju žiadosť informáciami o zdravotnom stave svíň v Slovenskej republike a o kontrole CSF. Očkovanie proti CSF bolo zastavené v decembri roku 2000 a posledný výskyt CSF u svine domácej bol zaznamenaný v júli 2001. V júli 2002 navštívili Slovensko predstavitelia Potravinárskeho a veterinárneho úradu Európskej komisie s cieľom zhodnotiť situáciu zdravotného stavu zvierat. Správa tejto misie naznačila, že zdravotný stav svine domácej na Slovensku s ohľadom na CSF je uspokojivý, hoci v niektorých oblastiach sa táto infekcia vyskytuje u svine divej. Slovenské veterinárne orgány poskytli záruky, že vyvážané mäso bude len z ošípaných, ktoré neboli kŕmené odpadom zo stravovacích zariadení.
Eurobarometer 2002 - O kandidátskych krajinách
BRATISLAVA 15. novembra 2002 - Európska komisia dnes zverejnila prvé výsledky prieskumu verejnej mienky v 13 krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii EUROBAROMETER 2002.1, ktorý sa konal v marci a apríli 2002. Najdôležitejšie výsledky vo formáte PDF sú prístupné v angličtine TU alebo na stránke Európskej komisie http://europa.eu.int/comm/public_opinion. Dokument prezentuje úroveň podpory členstva v EÚ, vnímanie výhod členstva v EÚ a taktiež volebné preferencie v prípade konania referenda v príslušnej krajine.
Mladí Európania 2003 - možnosť vyjadriť vlastný názor
Delegácia Európskej komisie v SR už po štvrtý raz vyhlásila súťaž v písaní esejí
Bratislava 6. novembra 2002 - Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republike sa už po štvrtýkrát rozhodla vyhlásiť súťaž v písaní esejí pre stredoškolských študentov s názvom "Mladí Európania 2003"
Súťaž, ktorá sa počas minulých ročníkov stretla s vysokým záujmom stredoškolských študentov, ako aj pedagógov, poskytuje mladým ľuďom priestor na vyjadrenie vlastných názorov, týkajúcich sa jednej z najaktuálnejších tém spoločnosti - vstupu Slovenska do Európskej únie.
Témy Mladých Európanov 2003 sú:
"Ako sa zmení môj život po vstupe Slovenska do Európskej únie?"
"Moje áno alebo nie rozhodne v referende o vstupe Slovenska do Európskej únie. Ako sa rozhodnem?"
Podmienky súťaže:
Občan SR, vek do 20 rokov, študent strednej školy.
Práce bude hodnotiť komisia zložená z predstaviteľov Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike a ďalších odborníkov.
Kritériá hodnotenia: originalita, využívanie informačných zdrojov a schopnosť analýzy.
Výsledky súťaže budú vyhlásené v marci 2003.
Víťaz získa finančnú odmenu vo výške 400 €, súťažiaci, ktorý sa umiestni na druhom mieste, získa 300 €, tretie miesto bude odmenené 200 €. Víťazné práce budú uverejnené na oficiálnej internetovej stránke Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike.
Práce v rozsahu minimálne 60 a maximálne 120 riadkov v slovenskom jazyku je potrebné zaslať najneskôr do 28. 2. 2003 na adresu:
Európske informačné centrum, Panská 5, poštový priečinok 266, 810 00 Bratislava 1.
Práce je možné zasielať aj v elektronickej forme na e-mailovú adresu eic@europa.sk.
Obálky musia byť označené heslom "Súťaž mladých Európanov - stredné školy 2003."
K práci je potrebné priložiť identifikačné údaje: meno, názov školy, dátum narodenia, domácu adresu, číslo telefónu alebo faxu a kontaktný e-mail.
Ďalšie informácie:
Európske informačné centrum
Panská 5, poštový priečinok 266
810 00 Bratislava 1
tel.:02/5443 4101
fax: 02/5443 4103
e-mail: eic@europa.sk
700 000 strán legislatívy Európskej únie čoskoro prístupných v nových jazykoch: rozširovanie pokročilo o jeden krok
LUXEMBURG 9. septembra 2002 - V prítomnosti komisárky Viviane Redingovej a Thomasa L. Cranfielda, generálneho riaditeľa Úradu pre oficiálne publikácie Európskych spoločenstiev, úrad dnes ráno formálne podpísal zmluvy o publikovaní acquis communautaire v jazykoch tých krajín, ktoré sa pripravujú na členstvo v Európskej únii od roku 2004.
S cieľom zabezpečiť demokratickú transparentnosť, rovnaké práva pre všetkých občanov a najmä oboznámiť občanov kandidátskych krajín s legislatívou únie, ktorú členstvo v nej zahŕňa, úrad do roku 2004 vydá a rozdistribuuje acquis communautaire, t. j. úplné znenie zákona únie, v deviatich nových jazykoch.
Acquis communautaire vyjde vo zvláštnom vydaní Úradného vestníka Európskej únie a bude dostupné aj v elektronickej podobe na EUR-Lexe, t. j. na portáli k právnym textom Európskej únie.
Po uverejnení výzvy na výberové konanie na vydanie tohto zvláštneho vydania vestníka v marci tohto roka si dvadsať šesť spoločností vyžiadalo dokumentáciu výberového konania spolu s technickou špecifikáciou. Nakoniec ponuku predložilo deväť spoločností. Vybraných bolo päť spoločností, ktoré budú tieto práce realizovať a ktoré sa zúčastnili na podpise zmlúv:
Jouve s.a. (Paríž),
Imprimerie Centrale (Luxemburg),
SDV Saarbrücker Druckerei & Verlag (Saarbrücken),
Saarbrücker Zeitung Verlag & Druckerei (Saarbrücken),
AIS Berger-Levrault (Nancy).
Zároveň kancelária pre publikácie najíma viac ako 100 pomocných pracovníkov z kandidátskych krajín, ktorí sa budú zúčastňovať na príprave acquis communautaire vo svojom rodnom jazyku.
Preklady kompletného znenia zákona Európskej únie v deviatich nových jazykoch, ktoré budú úradne potvrdené Právnym servisom rady, budú čoskoro doručené úradu. Texty sa budú redigovať a korigovať, sádzať a po vytlačení distribuovať.
V nových jazykoch vyjde spolu 80 000 strán, čo objemom zodpovedá súčasnej produkcii série L&C úradného vestníka v 11 jazykoch za viac ako 18 mesiacov. Celkový rozpočet projektu presahuje 50 miliónov eur.
Protidrogový program PHARE: Ukončenie projektu v hodnote 2 mil. eur
BRUSEL 18. septembra 2002 - V dňoch 19.-20. septembra 2002 usporiada v Prahe Európska komisia a Európske stredisko pre monitorovanie šírenia drog a drogovej závislosti (European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction - EMCDDA) konferenciu, ktorou sa ukončí 20-mesačný projekt programu PHARE v hodnote 2 mil. eur. Tento projekt podporoval kandidátske krajiny zo strednej Európy v prijímaní a implementácii zákonov Európskej únie, noriem a najlepšej praxe v oblasti porovnateľných informácií o drogách. Spolupráca v tejto oblasti bude aj naďalej dôležitou súčasťou agendy EÚ pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Spomínaný projekt programu PHARE sa zameral hlavne na desať kandidátskych krajín strednej a východnej Európy. Obsahoval komponenty budovania inštitúcií a kapacít, ako aj rozvoja kontaktných sietí v krajinách, ktoré boli príjemcami v tomto projekte. Príklady realizovaných aktivít a dosiahnuté výsledky: 9 regionálnych vzdelávacích podujatí na tému pracovných metód EMCDDA so 130-imi vyškolenými expertmi z prijímajúcich krajín; s tým korešpondujúcich 6 vzdelávacích podujatí na národnej úrovni so 60-imi vyškolenými účastníkmi; založených 10 národných Focal Points, t.j. po jednom v každej prijímajúcej krajine; 10 národných akčných plánov pre oblasť informačných systémov o drogách, pripravených na realizáciu; každá z desiatich prijímajúcich krajín pripravila národnú správu za rok 2001 o drogovej situácii v krajine, a správy za rok 2002 sa dokončujú; prvá regionálna správa za rok 2002 o stave problému šírenia drog v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy má byť zverejnená začiatkom októbra; aktualizovaná web stránka na EMCDDA pre krajiny-príjemcov (ako robiť potrebné opatrenia), atď.
Záverečná konferencia je príležitosťou na ďalšie úvahy kandidátskych krajín v smere načrtnutia svojich zámerov ohľadne spôsobu a časového rámca realizovania usmernení a odporúčaní získaných od EMCDDA, či uskutočnenia ďalších školení školiteľov po skončení projektu.
Konferencie sa zúčastnia predstavitelia krajín-príjemcov (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko), pozvaní predstavitelia z Bosny a Hercegoviny, z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a z Turecka, z administratív a organizácií z členských krajín, ktoré prispeli tým, že poskytli expertov a odborníkov z praxe, a predstavitelia Komisie. Projekt bol realizovaný v koordinácii EMCDDA.
Projekt bol financovaný v rámci protidrogového programu 1998 PHARE pre viaceré krajiny-príjemcov.
Škody po povodniach: Komisia navrhuje zvýšenú podporu pre českých a slovenských farmárov
BRUSEL 18. septembra 2002 - Európska komisia dnes prijala návrh na pomoc pri obnove vidieckych oblastí v Českej republike a na Slovensku, ktoré boli ťažko postihnuté povodňami uprostred augusta. Na dosiahnutie tohto cieľa chce Komisia zmeniť predvstupový nástroj pre poľnohospodárstvo SAPARD tak, aby sa strop verejnej pomoci zvýšil z 50% na 75%, a príspevok EÚ zo 75% na 85% tejto verejnej pomoci pre relevantné projekty programu SAPARD v postihnutých vidieckych oblastiach. "Stojíme pri farmároch a vidieckych komunitách, ktoré boli tak ťažko zasiahnuté týmito povodňami. Tento návrh nám aj v budúcnosti umožní lepšie reagovať na podobné výnimočné prírodné katastrofy v kandidátskych krajinách. Dúfam, že členské štáty a Európsky parlament tento návrh urýchlene prijmú", povedal komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler.
V polovici augusta 2002 boli v Českej republike a na Slovensku spôsobené značné škody. Komisia je toho názoru, že je potrebné, aby EÚ bola schopná primerane reagovať na takéto výnimočné prírodné katastrofy, keď sa vyskytnú v kandidátskych krajinách, a to prostredníctvom rôznych nástrojov, vrátane predvstupového programu SAPARD.
Podľa súčasných pravidiel program SAPARD neposkytuje žiadnu špecifickú pomoc v súvislosti s krokmi po prírodných katastrofách. Komisia sa domnieva, že kroky na pomoc pri obnove vidieckych oblastí spadajú do záberu programu SAPARD podľa jeho súčasných predpisov. Preto Komisia navrhuje, aby sa prijali špecifické ustanovenia o zvýšení hornej hranice pre verejnú pomoc z 50 na 75%, a zvýšení príspevku EÚ zo 75 na 85% verejnej pomoci pre relevantné projekty v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami.
Günter Verheugen, komisár EÚ, o historickom význame volieb na Slovensku
Pred voľbami politici radi hovoria: budú to tie najdôležitejšie voľby, ktoré sme vôbec mali. Nie vždy je to pravda. V prípade volieb do slovenského parlamentu o niekoľko dní to však pravda je. Prečo?
Slováci sú starý kultúrny národ v srdci Európy. Majú mladú demokraciu a za sebou ťažké desaťročie. Tak ako všetky ostatné európske národy, aj Slovensko sa musí postaviť voči výzvam 21. storočia: viac globálnej hospodárskej súťaže, razantný technologický rozvoj, nové neznáme krízy a ohrozenia.
V Európe nie je žiaden štát dosť veľký na to, aby sám dokázal zvládnuť tieto výzvy. My Európania vieme, že spoločne sme silnejší. Preto sme vyvinuli veľký projekt európskeho zjednotenia. Teraz ide o to, či sa Slovensko tohto projektu zúčastní alebo nie.
Za posledné roky sa Slováci s veľkým talentom a usilovnosťou pripravili na členstvo v Európskej únii. Pred niekoľkými rokmi boli iba koncovým svetlom a dnes sú v špičkovej skupine kandidátskych krajín. Slovenský hlavný vyjednávač s EÚ tvrdo a úspešne vyjednával a dosiahol dobrý výsledok.
Teraz potrebuje Slovensko parlament a vládu, ktoré budú mať v Európe dôveru a budú odhodlané doviesť toto ťažké dielo do konca a priviesť Slovensko do Európskej únie. Ide o historické rozhodnutie - pre Slovensko a pre Európu. Tak ako potrebuje Slovensko Európu, tak potrebuje aj Európa Slovensko.
Najväčším výdobytkom demokracie je volebné právo. Kto sa tohto práva vzdá, nechá rozhodovať iných o svojom osude. Mojou úlohou nie je povedať slovenským voličkám a voličom koho majú voliť. Avšak čo by som chcel povedať, je toto: každý Slovák, ktorý chce spolurozhodovať o budúcnosti svojej krajiny a o svojej vlastnej budúcnosti, musí 20. alebo 21. septembra odovzdať svoj hlas.
Deklarácia hláv štátov a vlád Európskej únie, predsedu Európskeho parlamentu, predsedu Európskej komisie a Vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku z 11. septembra 2002
Krajiny Strednej a východnej Európy, asociované s Európskou úniou, asociované krajiny Cyprus, Malta a Turecko a krajiny EZVO, členovia Európskeho hospodárskeho priestoru sa pridávajú k tejto deklarácii. Dnes si pripomíname prvé výročie teroristických útokov na Spojené štáty americké. Tisíce nevinných ľudí, mnohí z nich občania Európy sa stali obeťami terorizmu v New Yorku, Washingtone a Pennsylvánii 11. septembra 2001. Mnohí zomreli v nezištnom a hrdinskom úsilí zachrániť životy iných. S hlbokým zármutkom si pripomíname tento tragický deň. Naše myšlienky a modlitby sú s trúchliacimi rodinami a priateľmi v Spojených štátoch a na celom svete, ktorých zasiahlo násilie rozpútané pred rokom. 11. september nám všetkým pripomenul, že bezpečnosť a demokraciu nikdy nemožno brať ako samozrejmosť, a že ich treba aktívne a neustále brániť. Tieto udalosti tiež ukázali, že proti pliage terorizmu, samého o sebe zapierajúceho spoločné demokratické hodnoty a princípy sa musí naďalej postupovať v trvalej medzinárodnej spolupráci. Tí, ktorí páchajú a podporujú terorizmus, budú predvedení spravodlivosti a potrestaní. Teroristické útoky z 11. septembra viedli k vytvoreniu najširšej medzinárodnej spolupráce za posledné desaťročia. Krajiny na celom svete sa spojili v spoločnom boji proti tomu cynickému pohŕdaniu ľudskými životmi, na ktorom stojí terorizmus. Táto jedinečná solidarita sa musí zachovať a podporovať aj prostredníctvom dialógu medzi kultúrami. 11. september podčiarkol, ako nerozdielne prepojené sú naše osudy. EÚ nepovolí vo svojom nasadení prispievať k boju medzinárodného spoločenstva proti terorizmu. Naďalej budeme stáť po boku Spojených štátov a všetkých ostatných krajín v tomto úsilí a snažiť sa o vybudovanie spravodlivého medzinárodného usporiadania, ktoré podporuje mier a prosperitu pre všetkých.
Prejav pána Romana Prodiho, predsedu Európskej komisie, na prvé výročie 11. septembra v Európskom parlamente v Bruseli 11. septembra 2002
Prejav pána Romana Prodiho predsedu Európskej komisie, Euro a rozšírenie na 13. svetovom kongrese Medzinárodnej ekonomickej asociácie (International Economic Association ) v Lisabone 10. septembra 2002 - v angličtine
Európska únia: Na dosiahnutie cieľov Svetového summitu treba nové podnety
Johannesburg 30. augusta 2002 - Európska únia chce oživiť rokovania na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji novou politickou hybnosťou. Včera v noci EÚ navrhla okolo 15 otázok, na ktorých sa krajiny neboli schopné dohodnúť na technickej úrovni a o ktorých by teraz v Johannesburgu mali rokovať ministri. Neskôr v priebehu dnešného dňa juhoafrický Minister zahraničných vecí Zuma, predseda summitu, navrhne, ktorými otázkami sa účastníci summitu budú zaoberať na ministerskej úrovni. Dánsky Minister životného prostredia a súčasný predseda EÚ Hans Christian Schmidt povedal na tlačovom brífingu: "Včera v noci sa EÚ rozhodla zatriasť stromom, aby rokovaniam dala novú hybnosť. Južná Afrika plným právom požiadala krajiny, aby na summite boli od samotného začiatku zastúpené ministrami. Sme tu. A teraz musíme ukázať, že nám ide o dosiahnutie výsledkov. Ešte sme sa nezhodli na takých dôležitých otázkach, ako sú dostupnosť zdrojov pitnej vody pre všetkých a odvádzanie odpadových vôd, obnoviteľné zdroje energie a ľudské práva. Treba si uvedomiť, že tieto problémy sú naliehavé. Ak ich nemožno vyriešiť na technickej úrovni, je dôležité vyhlásiť, že sme ochotní riešiť ich na politickej úrovni, kde sa vzájomné súvislosti medzi rôznymi problémami môžu stať zreteľnejšími." Minister Schmidt pokračoval: "Na summit v Johannesburgu sa musí spomínať ako na summit činov, a nie summit slov. Nejaké výsledky sa už dosiahli. Dohoda týkajúca sa chemikálií je dôležitá pre rozvinuté krajiny a rozvojové krajiny a je nemenej dôležitá aj pre tehotné ženy a deti, ktoré sú zvlášť citlivé na škodlivé chemikálie. Ale to stále nie je dosť vzhľadom na to, ako málo dní nám v Johannesburgu ešte zostáva. Som rád, že stanovisko EÚ obnovilo intenzitu rokovaní a že sa zrejme všetky krajiny teraz zhodli na naliehavej potrebe pokroku."
Európsky komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc, Aid Poul Nielson, dodal: "Potrebujeme sa postarať o to, aby summit dospel k spravodlivému a vyváženému výsledku, ktorý budú môcť akceptovať všetky krajiny. V rokovaniach sa musíme dostať do fázy, v ktorej budeme môcť dosiahnuť zmysluplný pokrok smerom k uvedenému cieľu."
Korporácie pre zahraničný predaj: EÚ víta rozhodnutie WTO udeliť protiopatrenia vo výške 4 miliardy USD a opäť žiada USA o urýchlené splnenie pravidiel WTO
Brusel 30. augusta 2002 - EÚ dnes privítala rozhodnutie arbitrov WTO (Svetovej obchodnej organizácie) poveriť Európsku úniu uskutočnením protiopatrení v hodnote 4 043 miliónov USD. Týmto opatrením by sa USA mali dostať o krok bližšie k splneniu nariadení WTO. Po vydaní rozhodnutia komisár Lamy povedal: "Sme spokojní s dnešným rozhodnutím, ktoré jasne poukazuje na to, akú cenu zaplatia tí, ktorí nesplnia pravidlá WTO. Arbitri vyhoveli žiadosti EÚ, t. j. dali nám k dispozícii množstvo možných protiopatrení, ktoré budú pre USA veľkou motiváciou, aby zrušili tieto obrovské nezákonné vývozné dotácie."
"Na splnenie pravidiel WTO treba urobiť celú sériu krokov. Prezident Bush urobil prvý dôležitý krok na poslednom summite EÚ a USA, keď vyhlásil, že americká administratíva urobí všetko, čo je v jej silách, aby USA splnili pravidlá WTO. Ďalším dôležitým krokom bolo predloženie návrhu zákona republikána Billa Thomasa Kongresu. Zjavným cieľom tohto návrhu zákona bolo splnenie pravidiel WTO zo strany USA. Žiadame Kongres USA, aby konal rýchlo, aby sa legislatíva pohla vpred a v krátkom čase umožnila zrušiť program FSC/ETI. Teraz už EÚ nič nebráni prijať sankcie, ak Spojené štáty urýchlene nezrušia program FSC/ETI. Budeme rokovať s predstaviteľmi našich priemyselných odvetví a členských štátov o podrobnom zozname výrobkov a možných protiopatrení, ktoré oznámime WTO. Starostlivo vyhodnotíme pokrok USA pri implementácii skôr, ako uskutočníme nejaké protiopatrenia." Rozhodnutie arbitrov WTO dáva EÚ právo uvaliť sankcie vo výške 4°043 miliónov USD zvýšením colných poplatkov za určité vybrané výrobky až o 100%. Žiadosť EK, mať možnosť uvaliť sankcie až vo výške 4 043 miliónov USD, vychádzala z toho, že protiopatrenia by sa mali minimálne rovnať výške dotácií.
Preto Európsku úniu potešila skutočnosť, že arbitri prijali jej argumenty. V súlade s ustanoveniami WTO o vývozných dotáciách a ich interpretácii v iných prípadoch v minulosti vychádza rozhodnutie arbitrov predovšetkým zo zásady, že USA sú povinné zrušiť dotáciu FSC a že protiopatrenia vo výške dotácií sú primerané na dosiahnutie tohto cieľa. Hoci nariadenia WTO neustanovujú nijaké konkrétne termíny, EÚ musí formálne požiadať orgán pre riešenie sporov o udelenie právomoci na pozastavenie koncesií a oznámiť príslušný podrobný zoznam výrobkov, ktorý vychádza z pôvodného indikatívneho zoznamu (názvy kapitol) z novembra 2000. Po porade s členskými štátmi a príslušnými priemyselnými odvetviami sa v primeranom čase vyberú príslušné výrobky. Protiopatrenia možno urobiť hocikedy potom, ako orgán pre riešenie sporov udelí konečné poverenie.
Historické skutočnosti: Tento prípad sa začal roku 1971 programom s názvom Domáca korporácia pre medzinárodný predaj (DISC), ktorý poradný výbor GATT roku 1976 prehlásil za nezákonnú dotáciu (rozhodnutie poradného výboru bolo schválené roku 1981). Roku 1984 USA nahradili program DISC programom FSC. V tom čase EÚ spochybnila zákonnosť FSC, ale nehľadala právnu cestu riešenia tohto problému, pretože sa vtedy začalo Uruguajské kolo multilaterálnych obchodných rokovaní.
Po ďalších sťažnostiach spoločností v EÚ, a vzhľadom na rastúci počet dotácií udelených Spojenými štátmi americkými v rámci programu FSC, EÚ roku 1997 obnovila dvojstranné kontakty s USA. Keďže nedošlo k nijakému pokroku, EÚ požiadala poradný výbor WTO, aby sa vyjadril k tomuto sporu. Vo svojej správe z októbra 1999 poradný výbor dospel k názoru, že podľa Dohody o dotáciách a (v prípade poľnohospodárskych výrobkov) Dohody o poľnohospodárstve dotácie udelené v rámci programu FSC predstavujú nezákonné vývozné dotácie. USA sa odvolali proti rozhodnutiu poradného výboru, ale odvolací orgán potvrdil závery poradného výboru týkajúce sa nezákonnosti programu FSC. Spojené štáty potom dostali čas do 1. októbra 2000 (tento termín bol predĺžený do 1. novembra 2000) na zrušenie programu FSC. V snahe splniť toto rozhodnutie prezident Clinton dňa 15. novembra 2000 podpísal Zákon o nahradení programu FSC (Zákon ETI). Zákon ETI však nezmenil podstatu programu vývozných dotácií, a preto sa 17. novembra 2000 EÚ pustila do ustanovenia ďalšieho poradného výboru pre otázky plnenia nariadení WTO a zároveň predložila žiadosť o povolenie protiopatrení vo výške 4 043 miliónov USD. Hoci poradný výbor pre otázky plnenia nariadení WTO bol ustanovený v decembri 2000, dohodlo sa, že v priebehu konania o plnení nariadení WTO bude pozastavené rozhodcovské konanie o výške protiopatrení, a že sa toto konanie automaticky obnoví potom, ako WTO prijme závery odvolacieho orgánu. 20. augusta 2001 poradný výbor WTO pre otázky plnenia nariadení WTO, ktorý skúmal Zákon ETI, vydal správu, ktorou plne podporil EÚ. Poradný výbor predovšetkým zistil, že Zákon ETI predstavoval zakázanú vývoznú dotáciu aj podľa pravidiel WTO. USA sa odvolali, ale v januári 2002 odvolací orgán WTO ešte raz potvrdil závery poradného výboru. Následne sa 28. januára 2002 prijali správy poradného výboru a odvolacieho orgánu a rozhodcovské konanie bolo obnovené.
Správa arbitrov mala byť pôvodne hotová do 29. marca 2002 (60 dní po prijatí správ), ale z iniciatívy samotných arbitrov bol termín jej odovzdania predĺžený až do konca augusta 2002.
Európske dni
Dvojtýždňový maratón poskytovania informácií o Európskej únii pokračuje
Bratislava 30. augusta 2002 - Delegácia Európskej komisie v SR a Európske informačné centrum v SR v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy deviatich slovenských miest pripravili v dňoch 3. - 13. septembra 2002 jesennú časť projektu zameraného na poskytovanie informácií o Európskej únii a prístupovom procese Slovenska pod názvom Európske dni. Ich prvá časť sa uskutočnila v okresných mestách prevažne Trenčianskeho a Žilinského kraja v máji a júni tohto roku. V tejto etape sa dôraz kladie najmä na regióny východného a severného Slovenska.
Súčasťou programu Európskych dní bude predpoludňajší blok venovaný stredoškolskej mládeži, v rámci ktorého budú môcť získať základné faktografické údaje o histórii, inštitúciách a fungovaní Európskej únie a dozvedieť sa o študijných i voľnočasových možnostiach spoločných projektov s mládežou v krajinách EÚ. Vo vybraných mestách pripravili pracovníci EIC prezentácie programov finančnej pomoci PHARE pre tretí sektor a malých a stredných podnikateľov. V každom z navštívených miest sa uskutoční informačný seminár pre predstaviteľov samosprávy, štátnej správy a poslancov mestských zastupiteľstiev a tiež verejnosti prístupná prednáška s následnou diskusiou na tému Slovensko na ceste do Európskej únie. Prednášajúci sú členovia Teamu Europe, ktorého obnovenie na Slovensku iniciovala a podporila v minulom roku Delegácia Európskej komisie v SR.
Súčasťou Európskeho dňa bude aj sprístupnenie informačných brožúr, letákov a iných informačných materiálov širokej verejnosti priamo na námestiach navštívených miest. Občania môžu navštíviť stánok Európskeho informačného centra v čase od 13.00 do 16.00 hodiny.
Ďalšie informácie o trase, programe a informačných partneroch nájdete na stránke www.europa.sk. Na tejto stránke sa bude zároveň formou denníka zaznamenávať priebeh a fotodokumentácia Európskych dní 2002.
REAKCIA EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA NA ZÁPLAVY V RAKÚSKU, NEMECKU A NIEKOĽKÝCH KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH
Iniciatíva založená na solidarite
Brusel 28. augusta 2002 - Nedávne záplavy v strednej Európe mali bezprecedentné rozmery. Zatiaľ je príliš zavčasu odhadnúť s konečnou platnosťou rozsah a hodnotu škôd, ale je zrejmé, že je obrovská - desiatky ľudí prišli o život, socio-ekonomická štruktúra celých regiónov je narušená a zničilo sa prírodné a kultúrne dedičstvo. Veľmi predbežné odhady naznačujú škody, ktoré dosahujú 15 miliárd eur v Nemecku, 2 miliardy eur v Rakúsku 2 až 3 miliardy eur v Českej republike a do 35 miliónov eur na Slovensku. Táto správa stručne referuje pre verejnosť, Európsky parlament a radu o krokoch, ktoré už Európska komisia podnikla alebo navrhuje podniknúť na pomoc členským a kandidátskym krajinám, ktorých občania, poľnohospodári, pracovníci, podnikatelia a spoločenstvá utrpeli nedávnymi katastrofickými záplavami. Tieto kroky zahrnujú prerozdelenie existujúcich zdrojov a niektoré z nich sú relatívne ľahko realizovateľné. Počas posledných niekoľkých týždňov sa rozvinul silný pocit spolupatričnosti v prospech ďalších krokov Európskeho spoločenstva. Preto komisia navrhuje vytvorenie fondu Európskej únie na zmiernenie dôsledkov katastrôf .
Solidarita
Sme spoločenstvom ľudí na ceste k užšej jednote. Je preto len správne a prirodzené, že občania, členské štáty a inštitúcie spoločenstva cítia spontánnu potrebu prejaviť sympatie s obeťami záplav prostredníctvom konkrétneho gesta finančnej solidarity.
Príčiny katastrofy
Táto správa sa sústreďuje na krátko- a strednodobé akcie, ktoré spoločenstvo môže podniknúť na pomoc predmetným členským štátom a kandidátskym krajinám pri náprave škôd spôsobených nedávnymi katastrofickými záplavami. Avšak dlhodobo, by podľa názoru komisie, mali dramatické udalosti posledných niekoľkých týždňov viesť k uvažovaniu ako mohlo k takejto katastrofe dôjsť. Odhliadnuc od výnimočných klimatických podmienok posledných niekoľkých týždňov je potrebné preskúmať rozsah, v ktorom ľudské zásahy prispeli k vzniku týchto problémov najmä vysokými hladinami emisií skleníkových plynov a neprimeranou politiku vo využívaní krajiny a vodohospodárstve. V čase, keď sa vodcovia sveta stretávajú v Johannesburgu, aby sa dohodli na ďalších konkrétnych krokoch a opatreniach na podporu trvalo udržateľného rozvoja, je obnova záväzkov Únie a ostatných zúčastnených v súvislosti s týmito krokmi potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.
Reakcia Európskeho spoločenstva
Akonáhle bol rozsah katastrofy známy, komisia, jej prezident, jednotliví komisári a ich oddelenia nadviazali kontakt a začali diskutovať s národnými a regionálnymi orgánmi tak v postihnutých členských štátoch ako aj v kandidátskych krajinách o pomoci spoločenstva. Aj európsky parlament vyjadril účasť a sľúbil urgentne spracovať návrhy, ktoré vyžadujú schválenie rozpočtového orgánu. Rada ministrov sa tiež podieľa na tomto pocite solidarity s obeťami záplav a potrebe súrneho zakročenia spoločenstva. Dánske predsedníctvo si dohodlo zvláštne zasadanie zástupcov členských štátov na 29. augusta 2002, aby prerokovali opatrenia, ktoré by Únia mohla podniknúť.
Reakcia Európskeho spoločenstva založená na solidárnosti je dvojaká:
na jednej strane využitie možností, ktoré ponúkajú platné zákony a nástroje spoločenstva najmä v oblasti štrukturálnych fondov, poľnohospodárstva a pomoci kandidátskym krajinám (ku ktorým by sa mohli pridať pôžičky EIB). Sú už naplánované stretnutia so zainteresovanými národnými a regionálnymi orgánmi, aby sa tieto všetky možnosti presnejšie zhodnotili;
na druhej strane je to vytvorenie Fondu Európskej únie na zmiernenie následkov katastrôf s mobilizačnými postupmi špeciálne prispôsobenými na reakciu na následky väčších katastrom rýchlou mobilizáciou nových zdrojov.
V nasledujúcej časti dokument stanovuje všeobecným spôsobom určité faktické údaje, podniknuté opatrenia a opatrenia, ktoré ešte zostáva prijať.
Finančné opatrenia pre členské štáty
Štrukturálne fondy
Existujúce úvery Spoločenstva už pridelené do zainteresovaných regiónov a členských štátov sa môžu presmerovať na opatrenia súvisiace so záplavami modifikáciou existujúcich programov, aby došlo k cielenej podpore obnovy.
Členské štáty budú mať tri možnosti:
koncentrácia fondov na opatrenia spojené so záplavami v postihnutých regiónoch v rámci existujúcich opatrení podľa operačných programov/ jednotných programových dokumentov,
vytvorenie nových opatrení, ktoré umožnia financovanie výdavkov na postupy súvisiace so záplavami, konkrétne na opätovné vybudovanie zničenej infraštruktúry a na produktívne investície do podnikov, na náhradu zničeného zariadenia a na zvláštne vzdelávacie a zamestnanecké programy a iné opatrenia súvisiace s ľudskými zdrojmi,
presun fondov z iných opatrení a priorít k vhodným existujúcim alebo novovytvoreným opatreniam vrátane, v prípade potreby, medzi fondmi. Národné, regionálne a miestne orgány, ktoré majú na starosti výber štrukturálnymi fondmi spolufinancovaných projektov musia stanoviť presné sumy fondov, ktoré sú k dispozícii.
V súvislosti s uplatnením pravidla " n + 2" na automatické zbavenie záväzku (orig. decommitment) existuje možnosť, v prípade vyššej moci, ktorá zahŕňa veľké prírodné katastrofy s vážnymi následkami, realizovať pomoc poskytnutú štrukturálnymi fondmi, aby bolo opäť k dispozícii pridelenie záväzkov, ktoré zodpovedá zbavenému záväzku vykonanému v zmysle druhého pododseku článku 31(2) nariadenia rady 1260/1999 (v prípade záplav).
Budúci postup
Komisia vyvinie všemožné úsilie, aby prijala potrebné rozhodnutia v súvislosti s modifikáciou programov v čo najkratšom čase. Členské štáty a regióny môžu prispôsobiť svoje priority a v prípade potreby informovať komisiu a žiadať modifikáciu existujúcich programov. Okrem toho sa preskúma možnosť využiť rezervu výkonu (4%). V určitých prípadoch riadiace orgány predmetných programov môžu prispôsobiť programové doplnky v rámci limitov stanovených v článku 34.3 nariadenia rady 1260/1999 na vlastnú zodpovednosť/v ich kompetencii.
Transeurópske siete (TEN)
Približne 11 miliónov eur rozpočtu na program TEN-Doprava a 5.9 miliónov eur rozpočtu na TEN-Energia sa ešte nerozdelilo/nepridelilo a v zásade sa môžu tieto peniaze uvoľniť na rekonštrukciu projektov TEN zničených záplavami v Nemecku a Rakúsku. Okrem toho financie na Mnohoročný indikatívny program v sume 79.7 miliónov eur je určený pre nemecké projekty a 14,4 miliónov eur je určených pre rakúske projekty. Tieto sumy by sa tiež mohli presmerovať na špecifické rekonštrukčné projekty na požiadanie zo strany Nemecka a Rakúska.
Budúci postup
Komisia po obdržaní žiadostí z Rakúska a Nemecka tieto postúpi Finančnému výboru TEN a po ich prípadnom schválení ich čo najrýchlejšie spracuje.
EIB
EIB v súčasnosti skúma návrh rýchlej realizácie ohláseného Plánu zmiernenia následkov povodní. Banka navrhuje uvoľniť z vlastných zdrojov v najkratšom možnom čase 1 miliardu eur na pôžičky určené na zmiernenie následkov povodní. Pôžičky by mali splatnosť do 30 rokov, boli by poskytnuté za čo najľahších možných podmienok a za výnimočných okolností by financovali až do 100% nákladov individuálnych projektov. Celkové/globálne pôžičky na financovanie SME by boli súčasťou programu. Cieľom by bolo pôžičky ihneď poskytnúť k dispozícii ich udelením prostredníctvom obmedzeného počtu existujúcich prostredníkov EI banky.
Budúci postup
EIB predloží návrh svojej rade na schválenie 19. septembra 2002.
Finančné opatrenia pre postihnuté kandidátske krajiny
ISPA
Komisia pridelí Českej republike do 48 miliónov eur z nepridelených peňazí ISPA za 2002 na zmiernenie následkov povodní za výhodnejších a pružnejších podmienok. V súlade s nariadení 1667/99 z 21. júna 1999 pre výnimočné okolnosti a v súlade s postupom v ňom stanoveným, komisia zvýši strop verejnej pomoci na 75% a príspevok spoločenstva na relevantné projekty v oblastiach postihnutých výnimočnými prírodnými katastrofami na 85%.
1) Komisia môže prideliť Slovensku niekoľko miliónov eur z nepridelených (orig. unallocated) fondov ISPA pre rok 2002 na zmiernenie následkov povodní za rovnakých výhodnejších a pružnejších podmienok
Komisia dá k dispozícii obom krajinám do konca druhého septembrového týždňa fond z ISP na technickú pomoc na financovanie 100% odhadu škôd a prípravu projektov pri urýchlení vyplatenia 76 miliónov EUR. Prvé projekty sa môžu začať v štvrtom štvrťroku.
PHARE
Komisia ihneď dá k dispozícii Českej republike ďalších 9,75 miliónov eur z rezervy PHARE pre 2003 za pružnejších podmienok.
SAPARD
Komisia pripravila preddavky 5.5 miliónov eur Českej republike a 4.6 miliónov eur Slovensku. Komisia tieto vyššie uvedené preddavky okamžite zdvojnásobí v prípade potreby.
Budúci postup
Komisia predloží návrh ostatným inštitúciám EU na modifikáciu nariadenia 1268/1999, aby sa zvýšil strop verejnej pomoci na 75% a príspevky spoločenstva na 85% na relevantné projekty v oblastiach postihnutých výnimočnými prírodnými katastrofami.
2) Komisia je pripravená zvážiť na požiadanie postihnutých kandidátskych krajín akcie, ktorých cieľom je obnovenie vidieka po zničení povodňami a to s retroaktívnym účinkom.
3) Komisia na požiadanie prepracuje implementačné/realizačné pravidlá programu SAPARD na pružnejšie tak, aby umožnili rýchly tok financií do oblastí, ktoré to najviac potrebujú.
Poľnohospodárstvo
Výnimka v súvislosti odloženým využitím v určitých regiónoch spoločenstva
Komisia už udelila súhlas s využitím odloženej pôdy na kŕmne účely podľa schémy pre orné plodiny od 9. augusta 2002 za podmienky, že aspoň 33 % plochy farmy/podniku, na ktorej sa pestujú kŕmne plodiny bolo zaplavených v určitých regiónoch Nemecka, Rakúska, Írska a Spojeného kráľovstva.
Preddavok na priame platby za orné plodiny
Komisia už navrhla Riadiacemu výboru pre obilniny, aby povolila vyplatiť Nemecku 50% preddavok výrobcom postihnutým záplavami v určitých oblastiach od 1. septembra 2002 a najneskôr do 15. októbra 2002.
Budúci postup
Ak si ďalší vývoj vyžiada rozšírenie akcie, komisia navrhne Riadiacemu výboru pre obilniny, aby modifikoval nariadenia 29. augusta 2002.
Využitie intervenčných zásob obilia
Rakúsko požiadalo, aby boli intervenčné zásoby obilnín k dispozícii za zvláštne ceny pre chovateľov v živočíšnej výrobe, ktoré by kompenzovali straty spôsobené záplavami.
Budúci postup
Po hlasovaní v Riadiacom výbore, ktoré je plánované na 29. augusta 2000 komisia povolí disponovanie intervenčnými zásobami obilia v Rakúsku (asi 32 000 ton) rakúskym orgánom pre postihnutých výrobcov do konca septembra 2002.
Rozvoj vidieka
Nariadenie rady o rozvoji vidieka č. 1257/1999 už obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré majú pomôcť obnoviť potenciál poľnohospodárstva a lesníctva. O tom, ktoré opatrenia do svojich programov zahrnú, rozhodujú členské štáty/regióny. Komisia pri implementácii pravidiel (445/2002) už zahrnula konkrétne opatrenia v prípade vyššej moci vrátane prírodných katastrof, ako sú súčasné záplavy. To umožní pružné riešenie prípadov, kde subjekty ťažiace z opatrení zabezpečujúcich rozvoj vidieka stoja pred ťažkosťami, zapríčinenými záplavami v prípade, že chcú rešpektovať pravidlá podmieňujúce podporu (napríklad hustota ustajnenia zvierat, povinnosti súvisiace so životným prostredím).
Budúci postup
Komisia prijme pružnejšie a rýchlejšie postupy pri schvaľovaní modifikácií, ako je zvýšenie podielu financií zo spoločenstva pri spolufinancovaní, alebo intenzita pomoci krajinám postihnutým záplavami.
Mohla by súhlasiť s výnimkou zo súčasného limitu jednej modifikácie programu ročne a umožniť tak výnimočnú modifikáciu programov v oblastiach postihnutých záplavami. Za týchto okolností komisia zváži výdavky za novo zavedených opatrení ako oprávnené odo dňa prijatia oficiálnej požiadavky od predmetného členského štátu/regiónu a nie odo dňa prijatia kompletného podrobného návrhu.
Komisia je pripravená na požiadanie postihnutého členského štátu preskúmať a predložiť kompetentnému riadiacemu výboru ďalšie konkrétne výnimky z administratívnych požiadaviek existujúcich realizačných opatrení komisie v prípade opatrení týkajúcich sa rozvoja vidieka, aby tak uľahčila proces obnovy.
Právne opatrenia
Štátna pomoc
4) Kompenzácie môžu byť do 100% materiálnych škôd spôsobených povodňami. Individuálna pomoc, ako aj programy pomoci sú kompatibilné Keďže možno kompenzovať všetky vzniknuté škody, kompenzácie môžu zahrnúť aj predtým udelenú pomoc, ktorej účinky boli "odplavené".
5) Pokiaľ ide o kompenzácie za nepriame škody spôsobené záplavami, napríklad vznik oneskorenia kvôli vypnutému elektrickému prúdu, ťažkostiam s doručením výrobkov kvôli blokáde určitých dopravných trás, v prípade, že je možné určiť jasnú príčinnú súvislosť medzi škodou a záplavami, je možná plná kompenzácia.
6) Podľa tzv. pravidla minimis na pomoc do výšky 100 000 eur počas troch rokov sa nevzťahujú pravidlá spoločenstva o štátnej pomoci. To môže byť zvlášť relevantné pre menšie podniky. Ďalej, verejné financovanie všeobecných prác na infraštruktúre, ako sú cesty a mosty, nepodlieha pravidlám štátnej pomoci.
Budúci postup
Komisia urobí všetko čo je v jej silách, aby zjednodušila a zrýchlila postupy. Členské štáty postihnuté povodňami by mali čo najrýchlejšie nadviazať neformálne kontakty s komisiou a oznámiť jej plánované opatrenia, to urýchli rozhodovací proces komisie.
Verejné obstarávanie
Smernica a Zmluva Európskeho spoločenstva umožňujú pružné uplatňovanie pravidiel platných na verejné zmluvy v prípadoch prírodných katastrof.
Budúci postup
V prípade, že dohody spadajú pod rámec smerníc, komisia zdôrazní, že sú dve výnimky zo štandardných postupov:
súťažné tendre so skrátenými termínmi;
dohodnutý postup s predbežným zverejnením oznamu o zmluve o Úradnom vestníku.
Koordinačné a preventívne opatrenia
Civilná ochrana
7) Komisia aktivovala Monitorovacie a informačné centrum (MIC) pre civilnú ochranu a od 14. augusta poskytuje informácie a koordinačnú pomoc (čerpadlá, očkovacie látky, atď.) postihnutým oblastiam. Kontaktné body Seveso boli tiež uvedené do stavu pohotovosti a poskytli konkrétne informácie o situácii v súvislosti s chemickou továrňou v Nemecku a v Českej republike.
Budúci postup
Komisia prijme integrovanú európsku stratégiu v oblasti prevencie, prípravy a reakcie na prírodné, človekom spôsobené a iné riziká, tak ako to ohlásila vo svojom programe na rok 2002.
Európsky pohotovostný systém pre záplavy
Komisia pripravila simulačný systém záplav (LISFLOOD), ktorý umožňuje predpovedať na dva a 10 dní vopred a simulovať účinok preventívnych opatrení v povodiach.
Budúci postup
Komisia poskytne vedeckú podporu pre Európsky záplavový varovný systém , ktorý obsahuje informácie o hlavných európskych povodiach a prístup v reálnom čase k strednodobým meteorologickým predpovediam.
Návrh Fondu Európskej únie na zmiernenie následkov katastrof
V prípade veľkej katastrofy obete očakávajú, že EÚ ako spoločenstvo hodnôt a solidarity im poskytne pomoc. Preto komisia navrhuje vytvoriť nový Fond na zmiernenie následkov katastrof, ktorý pomôže regiónom v členských štátoch a krajinách, ktoré sú účastníkmi prístupových rokovaní v prípade veľkých prírodných, technických a environmentálnych katastrof. Okrem toho je možné zriadiť konkrétne zariadenie EIB ako doplnok k fondu.
Cieľ, dosah a fungovanie Fondu na zmiernenie následkov katastrof
Pomoc EÚ musí byť doplnková k úsiliu, ktoré vyvinú samé postihnuté krajiny a mala by byť využitá na pokrytie podielu verejných výdavkov zapríčinených katastrofou. Fond by mal poskytnúť núdzový a okamžitý príspevok v každej oblasti postihnutej veľkou katastrofou nezávisle od jej štatútu v prípade štrukturálnych fondov. Suma podpory bude závisieť na veľkosti katastrofy, ale môže sa zohľadniť aj relatívna prosperita predmetného regiónu alebo regiónov.
8) Diskusia v Berlíne dospela k názoru, že fond by mal čo najrýchlejšie dosiahnuť plnú operatívnosť a mal by mať k dispozícii v prvej fáze 500 miliónov eur. Fond by sa mal rozšíriť na krajiny, s ktorými prebiehajú prístupové rokovania. Pôsobenie fondu by sa malo primárne sústrediť na tieto dve oblasti:
- rekonštrukcia zničenej infraštruktúry v oblastiach elektrického prúdu vody/kanalizácie, telekomunikácií, dopravy a sociálnej infraštruktúry, vrátane výstavby/poskytnutia dočasných prístreškov v krátkom termíne.
9) Okamžité zabezpečenie zničenej preventívnej infraštruktúry ako sú priehrady a hrádze.
Fond na zmiernenie následkov katastrof poskytne peniaze na požiadanie postihnutej krajiny ako globálny grant na zmiernenie na základe tripartitnej dohody medzi Európskou komisiu, krajinou a postihnutým regiónom alebo regiónmi. Výskyt/existencia katastrofy Európskeho významu a sumu pomoci určí rozpočtový orgán (to je možné veľmi rýchlo) na návrh komisie. Za realizáciu globálneho grantu na zmiernenie bude zodpovedať predmetná krajina a regióny. Fond bude podliehať bežným pravidlám, ktoré platia na finančnú pomoc v spoločenstve vrátane kontrolných krokov.
Založenie rezervy v rozpočte Európskeho spoločenstva
Založenie nového fondu v rozpočte EÚ vyžaduje dva kroky:
- vytvoriť nástroj, ktorý uvoľní peniaze k dispozícii (buď novú rezervu na zmienenie následkov alebo nový pružný nástroj) a definovanie novej operačnej rozpočtovej línie, na ktorú sa peniaze prenesú na realizáciu.
Tento druhý krok si vyžaduje prijatie právneho základu.
Nový rezerva na zmiernenie následkov
Nová rezerva na zmiernenie následkov, podobne ako rezerva núdzovej pomoci, ktorá existuje pre tretie krajiny sa vytvorí pod oddielom (orig. Heading) 6 Finančných perspektív (rezerv), zdroje ktorých sa prizvú len v prípade mobilizácie. To bude potrebovať revíziu Medziinštitucionálnej dohody (IIA) a jej prílohu Finančné perspektívy.
Nový pružný nástroj
Pomocou nového pružného nástroja pre katastrofy bude možné riešiť nepredvídané a výnimočné okolnosti pri zachovaní stropov celkových Finančných perspektív dohodnutých v Berlíne. Taký nový nástroj sa zriadi jednoducho revíziou IIA, v ktorej sa určia pravidlá jeho mobilizácie. Potrebné zdroje budú aj v tomto prípade prizvané len v prípade mobilizácie. Preto môže byť jeho zriadenie ľahšie z procesného hľadiska keďže nevyžaduje modifikáciu Rozhodnutia vlastných zdrojov ani Nariadenia o rozpočtovej disciplíne.
S cieľom dosiahnuť operatívnosť v čo najkratšom čase, komisia odporúča nasledujúci prístup k vytvoreniu nového pružného nástroja. Preto by mala byť suma aspoň 500 miliónov eur k dispozícii už v roku 2002 ako hmatateľný a okamžitý prejav európskej solidarity s krajinami postihnutými katastrofou. Ak sa tento prístup vyberie v strednodobom termíne, ročná suma by nemala byť nižšia ako 500 miliónov eur a mohla by sa stanoviť až do 1 miliardy eur. V rámci ľahších budúcich finančných perspektív, by sa mali zvážiť aj iné možnosti a mechanizmy.
Vytvorenie právneho základu
Bude potrebné by rada a parlament prijali na základe návrhu komisie, právny akt, ktorý stanoví operačné spôsoby a kritéria realizácie.
Rozpočtové línie na realizáciu globálneho grantu na zmiernenie následkov
Nové rozpočtové línie budú umiestnené vo oddiele 2 Finančných perspektív (štrukturálne postupy) pričom sa rozumie, že sa nebudú uplatňovať normálne programové pravidlá ERDF, alebo v oddiele 3; a v oddiele 7 pre krajiny zúčastňujúce sa na prístupových rokovaniach.
Mobilizácia fondu v roku 2002
Na vytvorenie nového nástroja sú potrebné tri rozhodnutia:
interinštitucionálna dohoda medzi parlamentom, radou a komisiou,
prijatie legálneho základu a
vytvorenie nových rozpočtových línií.
Tieto postupy sú schodné a bolo by možné ich doplniť v relatívne krátkom časovom rámci, ak všetky inštitúcie pripíšu tejto iniciatíve najvyššiu prioritu. Sprístupnia sa čerstvé peniaze pomocou doplnkového rozpočtu, ktorého prijatie Rozpočtovým orgánom trvá niekoľko týždňov.
Budúci postup
Diskusie s Rozpočtovým orgánom: September 2002
Návrhy: September 2002
Záver
Táto správa zdôrazňuje ochotu a pripravenosť Európskej komisie podporiť ducha solidarity medzi členskými krajinami a kandidátskymi krajinami, ktoré utrpeli povodňami. Prvým krokom a so zreteľom na urgenciu opatrení, ktoré je potrebné prijať, správa navrhuje mobilizáciu finančných zdrojov, najmä prerozdelenie štrukturálneho fondu a iných zdrojov pomoci v krátkom termíne. Komisia si uvedomuje aj dôležitosť zabezpečenia pružnosti a jednoduchosti administratívnych postupov v rámci možností. Komisia si uvedomuje, že v tejto fáze nie je možné vyriešiť všetky problémy úplne uspokojivým spôsobom. Konkrétne rozhodnutia a iniciatívy budú závisieť na legislatíve a administratívnych návrhoch predložených Kolégiu na schválenie v riadnej postupnosti a podľa vlastných/vhodných postupov. S cieľom umožniť spoločenstvu ľahšie zasahovať v prípade veľkých katastrof, komisia navrhuje vytvorenie Fondu Európskej únie na zmiernenie následkov katastrof. Fond by disponoval sumou aspoň 500 miliónov eur a bol by operatívny pred koncom roka. V dlhodobých súvislostiach bude komisia podporovať úzku spoluprácu s členskými krajinami pri vypracovaní opatrení, ktoré skvalitnia prevenciu prírodných katastrof.
Komisia víta čiastočné stiahnutie nelegálnych ochranných opatrení USA pre oceliarske produkty
BRUSEL 23. augusta 2002 - Komisia privítala nedávnu sériu oslobodzovania oceliarskych produktov od ochranných ciel USA, ktoré včera oznámil USTR (Zástupca USA pre obchod). Týmto sa zníži celkový dopad nelegálnych opatrení USA a v súčasnosti to bude znamenať oslobodenie produktov, ktoré predstavujú viac ako 50% exportu oceliarskych produktov EÚ. Napriek tomu, značný počet výrobkov bude i naďalej podliehať ochranným clám. Spoločenstvo bude preto v tomto zmysle predkladať svoju sťažnosť WTO. Komisár EÚ pre obchod Pascal Lamy povedal: "Toto je už na prvý pohľad pozitívny krok a signál svetu, že USA si uvedomujú, že ochranné opatrenia majú svoju cenu v podobe vyšších cien pre domácich užívateľov a dôveryhodnosti USA vo WTO. Rozhodnutie oslobodiť mnohé produkty EÚ od balíka ochranných opatrení USA pomôže nielen exportu EÚ, ale aj tým odvetviam priemyslu v USA, ktoré potrebujú dovážať produkty vysokej kvality z Európy. Dúfajme, že nasledujúcim krokom bude reštrukturalizácia tej časti oceliarskeho priemyslu USA, ktorá už tradične podporujú prijímanie ochranných opatrení."
Panelová skupina odborníkov WTO bola ustanovená pred niekoľkými týždňami a jej rozhodnutie sa očakáva v marci 2003. Komisár Lamy dodal: "Spoločenstvo vyzýva USA k stiahnutiu ostatných nelegálnych opatrení WTO čo najskôr a v každom prípade okamžite po prijatí takého rozhodnutia panelovej skupiny, ktoré by odsúdilo opatrenia USA. Som si istý, že USA tento prípad prehrajú, tak ako prehrali aj všetkých šesť predchádzajúcich prípadov a dúfam, že nebudú predlžovať súčasnú agóniu podávaním odvolania.
Potom ako USA oznámili oslobodenie posledného "balíka" produktov koncom júla, Komisia prisľúbila Rade, že v septembri predloží svoje konečné závery týkajúce sa skorého prijatia protiopatrení (na rozdiel od tých, ktoré budú uvalené na konci vyššie spomenutej procedúry panelu WTO na budúci rok). Komisia podrobne preskúma rozhodnutie orgánov USA a predloží svoje závery týkajúce sa prijatia takýchto protiopatrení Rade v polovici septembra.
Oslobodenie produktov a kompenzácie
Článok 8.1 Dohody o ochranných opatreniach vyžaduje, aby krajiny prijímajúce takéto opatrenia ponúkli vyrovnávajúce kompenzácie tak, aby sa "rovnocenne udržala podstatná úroveň výsad." Po oznámení ochranných opatrení USA Komisia dospela k výpočtom, že tieto by mali dopad na objem oceliarskeho vývozu z EÚ v hodnote 2 miliardy USD.
Keďže oceliarsky priemysel USA nie je schopný pokryť všetky požiadavky domáceho trhu, musela vláda USA začať skúmať, aký je dopyt po produktoch, ktoré by mohli byť oslobodené od dodatočných ciel až do 30%. Komisia víta oslobodenia od ciel, ktoré sa týkajú redukovania doterajšieho dopadu opatrení USA na európskych oceliarskych exportérov, avšak to neznamená, že sa tým zmierňuje náš názor, že celý proces ochrany je nekompatibilný s pravidlami WTO.
Tento proces oslobodzovania znižuje hodnotu obchodovania Európskeho spoločenstva nepriaznivo ovplyvneného opatreniami a následne na to aj požadovanú úroveň kompenzácií. Pokiaľ ide o túto otázku, Komisia je naďalej pripravená začať rokovania s USA.
Naplnenie výziev, ktoré prinesie Johannesburg - článok podpísaný Poulom Nielsonom, komisárom EÚ pre rozvoj a humanitnú pomoc s výhľadom na Svetový sumit o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, ktorý sa začína 26. augusta 2002.
EÚ a Svetový sumit o udržateľnom rozvoji - stránka v angličtine.
Európske dni aj na jeseň
V poslednom čísle Euromagazínu sme obšírnejšie informovali o Európskych dňoch, počas ktorých tím Európskeho informačného centra pri DEK v SR cestoval po okresných mestách na Slovensku a poskytoval informácie o Európskej únii a o prístupovom procese Slovenska. Náplňou zastavení boli prednášky pre študentov a pre mimovládne organizácie, diskusie s občanmi a informačný stánok na námestiach, kde mohli okoloidúci získať mnoho informácií, publikácií a informačné cédečka.
Pre tých, ktorým sa táto aktivita zapáčila, ale nemohli sa Európskych dní z rôznych dôvodov zúčastniť, máme priaznivú správu. Európske informačné centrum a Delegácia Európskej komisie v SR pripravujú ďalšie, tentoraz jesenné pokračovanie Európskych dní.
Špeciálne upravený automobil počas prvých dvoch septembrových týždňov znovu navštívi asi desať slovenských okresných miest. Ich obyvatelia budú mať možnosť stretnúť sa o odborníkmi, ktorí sa budú usilovať odpovedať im na všetky otázky a poskytnúť im informácie. Odborníkmi budú členovia Teamu Europe a Národnej agentúry pre mobilitu mládeže, ktorej prezentácie a programy boli pre mladých ľudí jedným z najlákavejších bodov programu.
Presný plán navštívených miest bude v dostatočnom predstihu zverejnený na internetovej stránke DEK v SR. Už teraz môžeme všetkým prisľúbiť, že program prezentácií bude ešte bohatší a ešte zaujímavejší.
Ako sme napísali v minulom Euromagazíne, veľkú pozornosť pútalo naše špeciálne upravené auto, v ktorom sme Európske dni absolvovali. Veríme, že vďaka našej dobrej spolupráci so spoločnosťou Škoda Auto Slovensko, s. r. o., divízia SEAT import, ktorá nám zapožičala automobil pri prvej jazde, budeme môcť aj na jeseň zaujať ľudí, ktorých k nášmu stánku často prilákal záujem o samotné auto. Je potrebné dodať, že napokon vždy odchádzali s plnými rukami našich propagačných materiálov.
Pripravujeme nové publikácie aj pamiatkové predmety, takže návštevníci si okrem informácií odnesú aj čosi, k čomu sa môžu vracať aj neskôr.
Prázdniny sú síce ešte v plnom prúde, ale my už aktívne pripravujeme ďalšie Európske dni. Veríme, že pripravený program bude pre všetkých ľudí prínosom a splní svoj hlavný cieľ - zvýšiť povedomie a informovanosť občanov o Európskej únii a o budúcnosti, ktorá v nej Slovensko čaká.
Miloš Halečka
člen tímu Európskych dní
Cena Lorenza Nataliho 2002 za žurnalistiku
Tohtoročná cena Lorenza Nataliho za žurnalistiku bude udelená jednému európskemu žurnalistovi. Nosnou témou prihlásených príspevkov by mali byť ľudské práva a demokracia – ako základné aspekty vývoja. Akceptované budú príspevky, ktoré boli publikované
v médiách od 1. januára 2001 do 31. decembra 2001.
Príspevky je možné zasielať do 23. septembra 2002. Články bude hodnotiť nezávislá komisia, ktorá bude zložená z odborníkov z oblasti médií a ľudských práv. Laureát ceny Lorenza Nataliho dostane odmenu vo výške 10 000 €.
Garantom je Medzinárodná federácia žurnalistov.
Bližšie informácie a prihlášku je možné nájsť na: http://europa.eu.int/comm/development/events_en.htm#nathali
"K trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu"
Európska komisia predložila priebežnú správu o agrárnej politike EÚ
Brusel, 10. júla 2002 - Európska komisia dnes predložila priebežnú správu o spoločnej agrárnej politike (SAP) Európskej únie. Európska komisia zastáva názor, že je nutné dosiahnuť lepšie zdôvodnenie a oprávnenosť výdavkov verejného sektoru v poľnohospodárstve. Okrem podpory príjmov poľnohospodárov musí táto politika mať vyššiu návratnosť z hľadiska kvality potravín, ochrany životného prostredia a blaha a starostlivosti o zvieratá, krajinu, kultúrne dedičstvo alebo zlepšenie sociálnej rovnováhy a spravodlivosti. Táto správa oslobodí poľnohospodárov od byrokracie, povzbudí ich k tomu, aby vyrábali pri dodržaní vysokých noriem s najvyššou trhovou návratnosťou a nie len preto, aby dosiahli maximálne možné dotácie. Európskym spotrebiteľom a daňovým poplatníkom zabezpečí táto analýza to, že za vynaložené peniaze dostanú lepšiu hodnotu. Aby sa dosiahli tieto ciele navrhuje Európska komisia : 1) odstrániť prepojenie medzi produkciou a priamymi platbami, 2) previazať tieto platby s normami v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, blaha zvierat a bezpečnosti a zdravia pri práci, 3) podstatne zvýšiť podporu zo strany EÚ rozvoju vidieka prostredníctvom odstupňovania priamych platieb s výnimkou malých farmárov, 4) zaviesť nový systém kontroly fariem, 5) nové opatrenia na podporu rozvoja vidieka s cieľom podnietiť kvalitnú výrobu, potravinovú bezpečnosť, blaho a starostlivosť o zvieratá a vykryť náklady na audit fariem. Pokiaľ ide o trhovú politiku, ktorá zostáva hlavným pilierom SAP, Európska komisia navrhuje : 1) uzatvoriť proces reforiem v oblasti obilnín, predovšetkým záverečným 5-percentným znížením intervenčnej ceny a novým systémom ochrany hraníc, 2) znížením doplňujúcej platby za tvrdú pšenicu v spojení s novou prémiou za kvalitu, 3) kompenzovaným poklesom intervenčnej ceny ryže a 4) úpravami v oblasti sušených krmovín, bielkovinových plodín a orechov. Tieto návrhy sú plne v súlade so smerovaním cieľov politiky a rámca SAP, ktorý je stanovený v Agende 2000.
"Bez toho, aby sme za to zaplatili, nemôžeme očakávať, že naše vidiecke oblasti budú prosperovať, naše životné prostredie bude chránené, že o naše poľnohospodárske zvieratá bude dobre postarané a že naši poľnohospodári prežijú." V budúcnosti poľnohospodári nebudú platení za nadprodukciu ale za to, že budú reagovať na to, čo ľudia chcú : bezpečné potraviny, kvalitnú produkciu, poľnohospodárske zvieratá, o ktoré je dobre postarané a zdravé životné prostredie. Pri zabezpečení stabilného príjmu pre poľnohospodárov nový systém ich oslobodí od kazajky, ktorá ich spútavala a nútila smerovať výrobu na dotácie. Budú môcť produkovať tie plodiny alebo ten druh mäsa, v prípade ktorého vidia najlepšie príležitosti na trhu - a nie najvyššie dotácie. A zredukujeme byrokraciu a vypĺňanie tlačív poľnohospodármi a štátnou správou. Naše návrhy znamenajú, že poľnohospodári, spotrebitelia a daňoví poplatníci dostanú za svoje peniaze lepšiu hodnotu. Umožňujú realizovať proces rozširovania EÚ a pomáhajú lepšie brániť SAP na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Nový systém nenarúša medzinárodný obchod - práve naopak, mal by zlepšiť príležitosti pre rozvojové štáty", povedal Franz Fischler, komisár EÚ pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybolov.
10 prínosov, ktoré vzídu z "priebežnej správy"
1. Zameranie na podporu odmeňovania našich poľnohospodárov za ich služby v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a kvality alebo blaha poľnohospodárskych zvierat,
2. poskytovanie viac peňažných prostriedkov na pomoc poľnohospodárom produkovať trhovo a zákaznícky orientovaným spôsobom,
3. pokračovanie v poskytovaní podpory a stability poľnohospodárskych príjmov,
4. pomáhanie poľnohospodárom zvládnuť ich prácu zredukovaním byrokracie a zjednodušením papierovania,
5. zabezpečenie toho, že rozrastajúce sa trhy budú na prospech poľnohospodárov,
6. zameranie na výrobky a služby, ktoré chcú spotrebitelia a to bez umelých stimulov produkcie toho, čo spotrebitelia nechcú,
7. plné integrovanie potravinovej kvality, bezpečnosti a blaha poľnohospodárskych zvierat do SAP,
8. znovu posilnenie harmónie v poľnohospodárskom prostredí s menším množstvom ekologicky škodlivých stimulov a väčším množstvom služieb priateľských voči životnému prostrediu,
9. ponúkanie väčšej podpory tradičným poľnohospodárskym systémom a systémom s veľkou hodnotou voči prírode,
10. ujatie sa vedenia v medzinárodných rozhovoroch o poľnohospodárskom obchode s modernou poľnohospodárskou politikou, ktorá je priaznivá pre medzinárodný obchod a rozvojové štáty.
Udržiavanie cieľov a finančného rámca agrárnej politiky...
Európska komisia odmieta predstavu, že poľnohospodárstvo v EÚ môže podporovať ciele, ktoré očakávajú naši občania tým, že zruší podporu alebo to dosiahne jeho znovu-znárodnením. Odmieta však aj predstavu toho, že poľnohospodárstvo v EÚ by sa malo obmedziť len na pasívnu úlohu pozorovateľa vývoja bez toho, aby reagovalo politikou orientovanou do budúcnosti.
Dnešné návrhy vychádzajú z mandátu, ktorý dala Európskej komisii Európska rada na svojom zasadnutí v Berlíne, podľa ktorého má predložiť priebežnú správu (Midterm Review - MTR) k Agende 2000, ktorá zasadí do širšieho kontextu nedávnu verejnú diskusiu o spoločnej agrárnej politike (SAP) a jej budúcnosti.
Ciele SAP zostávajú nezmenené v porovnaní s jej cieľmi stanovenými v Berlíne a zdôraznenými na summite EÚ v Göteborgu : konkurencieschopný sektor poľnohospodárstva, produkčné metódy, ktoré podporujú environmentálne-priateľské, kvalitné výrobky, ktoré chce verejnosť, spravodlivá životná úroveň a stabilita príjmov poľnohospodárskeho spoločenstva, rozmanitosť z hľadiska foriem poľnohospodárstva, udržiavanie spoločenských zvyklostí a podpora vidieckeho obyvateľstva, jednoduchosť agrárnej politiky a podelenie sa o kompetencie a povinnosti medzi Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ, oprávnenie podpory prostredníctvom poskytovania služieb, ktoré verejnosť očakáva od poľnohospodárov.
...ale ich dosiahnutie za pomoci nových nástrojov politiky
Táto správa aktívne reaguje na obavy, ktoré občania EÚ vyjadrili v súvislosti s účinnosťou SAP tým, že sa zameriava na otázku týkajúcu sa agrárnej politiky a to, ako čo najlepšie podporovať poľnohospodárstvo v EÚ a vidiecke oblasti. S cieľom zlepšiť koherentnosť nástrojov SAP Európska komisia navrhuje súbor podstatných úprav na dosiahnutie nasledovného:
1. Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva EÚ stanovením intervencie ako opatrenia reálnej záchrannej siete, čo umožní producentom EÚ reagovať na signály trhu a súčasne to umožní chrániť ich pred extrémnymi výkyvmi cien. Na dosiahnutie tohto sa navrhované trhové opatrenia vzťahujú na:
1.1. Plodiny
V sektore obilnín návrh Európskej komisie zahŕňa záverečné 5-percentné zníženie intervenčnej ceny, zrušenie mesačných prírastkov intervenčnej ceny obilnín a intervencie pri ryži a úpravu systému ochrany hraníc EÚ v súlade s medzinárodnými právami a povinnosťami EÚ.
Medzi ďalšie opatrenia v sektore obilnín patria:
zníženie úrovne špecifickej doplňujúcej platby k tvrdej pšenici a zavedenie prémie kvality,
zníženie intervenčnej ceny ryže na úrovne svetových trhov a kompenzácia producentov priamou pomocou,
úpravy sektorov sušených krmovín a bielkovinových plodín a stála pomoc v oblasti orechov.
1.2. Hovädzí dobytok a mäso
V sektore hovädzieho mäsa hlavné zjednodušenie systému priamych platieb s cieľom lepšie prepojiť výrobcov s požiadavkou spotrebiteľov lepšej kvality a bezpečnosti.
Navyše do politickej diskusie sa predkladajú štyri alternatívne možnosti podpory sektoru mlieka a mliečnych výrobkov v budúcnosti.
2. Podpora trhovo-orientovaného, trvalo udržateľného poľnohospodárstva presunutím podpory z výrobku na producenta so zavedením systému platieb na farmu neviazaného na produkciu na základe historických referencií a podmienených krížovým dodržiavaním kritérií v oblasti životného prostredia, blaha a starostlivosti o zvieratá a kvality potravín.
3. Posilnenie rozvoja vidieka presunutím finančných prostriedkov z prvého do druhého piliera SAP prostredníctvom zavedenia celoeurópskeho systému povinnej dynamickej modulácie a rozšírením rozsahu v súčasnosti disponibilných nástrojov rozvoja vidieka s cieľom podporovať kvalitu potravín, spĺňania vyšších noriem a podporovania blaha a starostlivosti o zvieratá.
Ďalšie informácie o priebežnej správe (návrh Európskej komisie, prezentácia komisára Fischlera, podporné materiály atď.) nájdete na internetových stránkach:
http://europa.eu.int/comm/agriculture/mtr/index_en.htm
Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo ponúka e-mailový spravodaj "Agriculture News Digest" (Výber zo správ v poľnohospodárstve). V prípade záujmu o predplatenie tejto bezplatnej služby, obráťte sa na adresu:
http://europa.eu.int/comm/agriculture/newsdigest_en.htm
Podrobnejšie o návrhoch
Priama pomoc neviazaná na produkciu - vytvorenie príjmovej platby na farmu
Európska komisia navrhuje zaviesť jednu príjmovú platbu na farmu, ktorá nie je viazaná na produkciu. V prvej etape by sa táto platba založená na platbách v minulosti upravila tak, aby zohľadnila plnú realizáciu Agendy 2000. Pokryje orné plodiny, sektor hovädzieho a ovčieho statku a mäsa ako aj strukoviny a zemiaky na škrob. Revidované platby za ryžu, tvrdú pšenicu a sušené krmoviny sa tiež zakomponujú do tejto schémy. Ostatné sektory nabehnú neskôr. Príjmová platba na farmu bude podmienečne závisieť od dodržiavania zákonných noriem v oblasti životného prostredia, blaha a starostlivosti o zvieratá a potravinovej bezpečnosti ("krížové-dodržiavanie").
Aj keď sa nová schéma v tejto etape nebude vzťahovať na všetky sektory, poľnohospodári dostávajúci novú platbu na farmu neviazanú na produkciu budú mať flexibilnosť pri pestovaní všetkých produktov na svojej pôde, vrátane tých, ktoré ešte stále spadajú pod podporu viazanú na produkciu, okrem tých prípadov, kedy takáto produkcia bola výslovne vylúčená. Samozrejme pravidlá režimov trhovej podpory viazanej na produkciu sa budú aplikovať (napr. produkčné kvóty, výsadbové práva atď.). Príjmová platba na farmu neviazaná na produkciu sa stanoví na úrovni farmy. Celková čiastka, na ktorú bude mať farma nárok, sa rozdelí do častí (platobné nároky), aby bolo možné previesť čiastkovo platbu, keď len časť farmy sa predá alebo prenajme.
Týmto opatrením sa principiálne zjednoduší podpora producentov v EÚ. Zlepší to celkovú trhovú orientáciu poľnohospodárstva a umožní poľnohospodárom plne vyťažiť z príležitostí na trhu tým, že budú dodávať tie výrobky, ktoré si spotrebitelia žiadajú. Navyše efektívnosť prevodu priamej platby ako príjmovej pomoci sa výrazne zvýši, čo by malo viesť k zlepšeniu príjmovej situácie poľnohospodárov. Na záver, platby neviazanú na produkciu prispejú k environmentálnej integrácii odstránením stimulov špecificky viazaných na produkciu, ktoré môžu potenciálne škodiť životnému prostrediu.
Znovu posilnenie noriem v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, blaha a starostlivosti o zvieratá a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Plné poskytnutie príjmovej platby na farmu neviazanej na produkciu a ostatných priamych platieb bude závisieť od dodržiavania určitého počtu zákonných noriem kladených na poľnohospodárov v oblasti životného prostredia, blaha a starostlivosti o zvieratá a potravinovej bezpečnosti ako aj požiadaviek v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto požiadavky na krížové dodržiavanie noriem sa snažia podporiť posilňovanie "dobrých poľnohospodárskych postupov a praxe", ktoré sú definované ako zahŕňajúce povinné normy. Aj keď krížové dodržiavanie noriem musí odrážať regionálne rozdiely, vyhýbanie sa narušeniu a skresleniu hospodárskej súťaže si vyžaduje rovnaké podmienky pre všetkých, ktoré sa zabezpečia prostredníctvom základných implementačných kritérií. Členské štáty EÚ by mali určiť a uplatňovať normy vychádzajúce zo spoločného rámca, ktorý stanovuje základné implementačné kritériá. Európska komisia v nadchádzajúcich mesiacoch rozbehne práce s cieľom stanoviť takýto rámec.
Krížové dodržiavanie noriem sa bude aplikovať ako prístup celej farmy a bude sa vzťahovať tak na používanú ako aj nepoužívanú poľnohospodársku pôdu. V prípade nepoužívanej pôdy bude požiadavka krížového dodržiavania zahŕňať dodržiavanie zákonných nariadení v oblasti manažmentu a povinnosť udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom stave. Prístup, kedy sa farma berie ako celok priamo, vychádza z logiky nepreviazanosti platieb na produkciu a zdôrazní hlavný účel krížového dodržiavania: podporu realizácii legislatívy v oblasti životného prostredia, blaha a starostlivosti o zvieratá a potravinovej bezpečnosti. V prípade nedodržania požiadaviek krížového dodržiavania by sa mali znížiť priame platby a to proporcionálne voči riziku alebo škode, ktorá vzniká z takéhoto nedodržania.
Nový systém auditu fariem
S cieľom naplniť očakávania spoločnosti a pomôcť poľnohospodárom spĺňať normy moderného, vysokokvalitného poľnohospodárstva Európska komisia považuje za nevyhnutne potrebné, aby sa vytvoril a podporoval v celej EÚ audit fariem v prípade profesionálnych fariem, ktoré zadefinujú členské štáty EÚ na základe ekonomickej veľkosti. Takéto audity, kontroly fariem by sa mali zamerať na obeh materiálu, procesy na farmy a vybavenie a zariadenie v súvislosti s normami v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, blaha a starostlivosti o zvieratá a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Mnohí poľnohospodári a poľnohospodárske organizácie akceptujú nutnosť zlepšiť transparentnosť a poznanie procesov, ktoré prebiehajú na farmách. Podpora pre audity fariem bude k dispozícii v rámci rozvoja vidieka. Zavedenie auditu fariem v prípade všetkých profesionálnych fariem je všeobecným cieľom, ktorý je potrebné realizovať. Ako prvý krok Európska komisia navrhuje, aby systém auditu fariem bol povinný ako súčasť požiadaviek na krížové dodržiavanie a to v prípade producentov, ktorí dostávajú v priamych platbách viac ako 5 000 eúr ročne.
Úhorovaná pôda pre ochranu životného prostredia
S cieľom udržať výhody kontroly úrodnosti úhorovanej pôdy, pričom súčasne sa posilňujú environmentálne výhody podľa nového systému podpory neviazaného na produkciu, Európska komisia navrhuje zaviesť povinné dlhodobé vyčlenenie pôdy (10 rokov) z ornej pôdy. Poľnohospodári budú povinní na svojej farme úhorovať časť ornej pôdy, ktorá bude ekvivalentom súčasného povinného úhorovania pôdy, aby mohli dostať priame platby.
Podpora energetických plodín - kredit CO2
Podľa návrhov Európskej komisie sa súčasný systém úhorovania pôdy nahradí dlhodobým environmentálnym úhorovaním. V súčasnosti sa podpora energetických plodín poskytuje prostredníctvom možnosti pestovať priemyselné plodiny na úhorovanej pôde. Energetické plodiny predstavujú najväčší objem produkcie inej než potravinovej na úhorovanej pôde. Ich význam bude narastať, ak by sa zakomponovanie bio-paliva stalo povinným, ako to predvída Európska komisia vo svojom nedávnom oznámení. Nový systém úhorovania pôdy by však neviedol k produkovaniu energetických plodín. Preto Európska komisia navrhuje nahradiť existujúci systém za nepotravinové rastliny s kreditom CO2 alebo jeho ekvivalentu, pomoc nešpecifickú z hľadiska rastlín za energetické rastliny s cieľom dosiahnuť substitúciu oxidu uhličitého. Takáto pomoc by doplnila opatrenia pre oblasť investícií a zriaďovania v rámci druhého pilieru. Výška pomoci bude 45 eúr/ha energetických rastlín s maximálnou garantovanou plochou 1,5 miliónov hektárov a mala by sa vyplácať producentom, ktorí uzatvoria zmluvu so spracovateľom. Rozdelenie tejto plochy medzi členské štáty EÚ zohľadní historickú produkciu energetických rastlín na pôde vyčlenenej na úhor a dojednania v oblasti rozdelenia záväzku na CO2. Systém sa preskúma po piatich rokoch od jeho zavedenia, pričom sa zohľadní realizácia iniciatívy EÚ v oblasti bio-paliva.
Zvyšovanie podpory pre trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a vidieka...
Lepšia rovnováha podpory, ktorá sa poskytuje trhovej politike a rozvoju vidieka zvýši tak spoločenskú akceptovateľnosť spoločnej agrárnej politiky ako aj možnosť riešiť obavy spotrebiteľov, otázky životného prostredia a blaha a starostlivosti o zvieratá v rámci druhého piliera. Navyše aj keď posun k priamym platbám neviazaným na produkciu zníži stimuly v rámci nástrojov tejto politiky v oblasti environmentálne škodlivej produkcie, môže tiež vytvoriť tlak na opúšťanie marginálnych oblastí. Preto podstatne stúpne význam nástrojov, ktoré majú podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ, akými sú agrárno-environmentálne platby a platby marginálnym oblastiam ako aj iných opatrení v rámci druhého piliera.
...zavedením dynamickej modulácie
V snahe dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi nástrojmi politiky a cieľom ďalšieho podporovania trvalo udržateľného poľnohospodárstva Európska komisia navrhuje zaviesť systém dynamickej modulácie, ktorý by bol povinný pre všetky členské štáty EÚ. V rámci systému dynamickej modulácie sa budú progresívne znižovať priame platby aritmetickým skokom 3% ročne na úroveň 20%, čo je maximum odsúhlasené v Agende 2000. Vzťahuje sa to na platby viazané aj neviazané na produkciu.
Navrhuje sa zaviesť koncesia závislá od zamestnanosti na každej farme. Pre maximálne 2 ročné pracovné jednotky (annual work unit, AWU) (na plný úväzok) bude koncesia 5 000 eur. Toto zabezpečí, že väčšina fariem nebude podliehať modulácii. Za každú ďalšiu zamestnanú AWU možno poskytnúť ďalších 3 000 eur, pričom toto je voliteľné rozhodnutie členských štátov. Aj keď takáto koncesia by plne vyňala z modulácie približne tri štvrtiny fariem v Európe, predstavovala by menej než jednu pätinu priamych platieb uhrádzaných poľnohospodárom.
Po aplikovaní koncesie a modulácie bude maximálna čiastka platená farme predstavovať 300 000 eur. Priama pomoc nad rámec tejto sumy (a koncesiu) bude podliehať maximálnemu hornému limitu a bude možné ju previesť do druhého piliera v rámci príslušných členských štátov EÚ.
Sumy každý rok usporené moduláciou sa rozdelia členským štátom EÚ na základe rozlohy poľnohospodárskej pôdy, zamestnanosti v poľnohospodárstve a kritéria prosperity, aby sa ošetrili špecifické potreby vidieka. Tento kľúč rozdeľovania odráža významnú úlohu poľnohospodárstva a používania pôdy a pôdneho hospodárstva vo vidieckych oblastiach. Umožní to tiež isté prerozdelenie zo štátov s intenzívnou produkciou obilnín a hospodárskych zvierat do chudobnejších štátov a štátov s extenzívnejšou/horskou produkciou, čo prinesie priaznivý účinok na životné prostredie a v oblasti súdržnosti. Úspory, ktoré vzniknú zo zavedenia maximálneho horného limitu, sa rozdelia podľa sumy limitovanej v každom členskom štáte.
Ďalšie finančné prostriedky pre rozvoj vidieka, ktoré dynamická modulácia vytvorí, dosiahnu podľa prvých odhadov približne 500-600 miliónov eur v roku 2005 a ročne budú rásť o ekvivalentnú sumu s každým 3-percentným nárastom dynamickej modulácie.
...a nové opatrenia na podnietenie zlepšovania životného prostredia, blaha a starostlivosti o zvieratá, potravinovej kvality a bezpečnosti
V súčasnosti štyri opatrenia zahŕňajú agro-životné prostredie, marginálne oblasti, zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy a predčasný odchod do dôchodku. Európska komisia navrhuje rozšíriť rozsah sprievodných opatrení, aby sa lepšie vyriešili obavy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a kvality, aby sa pomohlo poľnohospodárom adaptovať sa na zavedenie náročných noriem a podporovala starostlivosť o zvieratá.
Nová kapitola o kvalite potravín sa doplní do nariadenia o rozvoji vidieka, aby sa povzbudili poľnohospodári k tomu, aby sa zapájali a podieľali na schémach zabezpečenia a kontroly kvality a certifikácie kvality, vrátane geografického určovania a označovania pôvodu a organického poľnohospodárstva. K dispozícii bude podpora pre skupiny producentov s cieľom podporiť tieto poľnohospodárske produkty.
Európska komisia navrhuje zaviesť kapitolu "Spĺňanie noriem", aby sa poľnohospodárom finančne pomohlo adaptovať sa na náročné normy na základe legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, blaha a starostlivosti o zvieratá ako aj realizácie auditu fariem.
Európska komisia navrhuje začleniť do agro-environmentálnej kapitoly možnosť ponúkať platby za oblasť blaha a starostlivosti o zvieratá za úsilie, ktoré ide nad rámec povinnej referenčnej úrovne v súlade s agro-environmentálnymi schémami. Okrem toho sa navrhuje zvýšiť pevnú sadzbu spolufinancovania v prípade týchto opatrení o ďalších 10 bodov, na 85% v oblastiach, ktoré spadajú pod cieľ 1 a na 60% v ostatných oblastiach.
Obilniny
Pre EÚ ako jedného z najväčších exportérov obilnín na svete je dôležité, aby ceny na vnútornom trhu boli čo najviac v súlade s cenami na svetových trhoch. Preto je potrebné preniesť signály trhu na producentov v EÚ a udržiavať export EÚ bez spoliehania sa na exportné dotácie. Európska komisia je preto naďalej presvedčená, že je potrebné vytvoriť intervenciu ako skutočnú záchrannú sieť prostredníctvom záverečného 5-percentného zníženia intervenčnej ceny z 101,03 eúr/t na 95,35 eúr/t od r. 2004/05. Producenti obilnín budú kompenzovaní, ako je to stanovené v Agende 2000. Európska komisia okrem toho navrhuje zrušiť mesačný prírastok. Toto by predstavovalo hlavné zjednodušenie riadenia trhu a pomohlo by za rok zlepšiť pružnosť trhu. Nedávny vývoj na trhu mal za následok problémy z hľadiska praktickej realizácie systému. Európska komisia preto zamýšľa urobiť kroky v tomto kontexte s cieľom vyjednať zmenu a zjednodušenie ochrany hraníc EÚ v prípade obilnín a ryže, nakoľko táto ochrana za súčasných okolností funguje neuspokojivo a nespĺňa svoje ciele.
Jačmeň
Pokiaľ sa neprijmú opatrenia, osobitne nevyvážená situácia na trhu s jačmeňom povedie k dramatickému nahromadeniu zásob, ktoré budú mať len veľmi obmedzené možnosti predaja na svetovom trhu. Keďže je tu obmedzený rozsah nakladania s exportnými dotáciami, Európska komisia preto navrhuje zrušiť intervenciu na jačmeň, čo je krok, ktorý súbežne s 5-percentným znížením intervenčnej ceny obilnín by umožnil udržiavať rovnováhu na trhoch s hrubozrnnými plodinami. Aj keď sa očakáva krátkodobý pokles ceny jačmeňa, strednodobé vyhliadky pre obilniny na domácich a zahraničných trhoch by tiež viedli k zlepšeniu rovnováhy na trhu s jačmeňom.
Tvrdá pšenica
V súvislosti s tvrdou pšenicou Účtovný dvor uviedol, že úroveň špecifickej doplňujúcej platby nemôže byť oprávnená z ekonomických dôvodov a predstavuje nadmernú kompenzáciu producentov. Túto analýzu potvrdila aj hodnotiaca štúdia sektoru, ktorú vypracovali nezávislí experti a ktorá tiež zdôraznila rad problémov v oblasti kvality. Európska komisia preto navrhuje znížiť súčasný špecifický príplatok na tvrdú pšenicu na 250 eur/ha v tradičných oblastiach a zrušiť špeciálnu pomoc v etablovaných oblastiach. Tieto zmeny sa budú postupne realizovať v priebehu troch rokov. S cieľom podporiť kvalitu sa ďalej navrhuje zaviesť špecifickú prémiu vyplácanú na tonu tvrdej pšenice predanú spracovateľskému odvetviu v rámci zmluvy špecifikujúcej kritériá kvality. Na úrovni EÚ by sa mali stanoviť minimálne požiadavky a náležitosti. Táto prémia za vysokú kvalitu sa navrhuje vo výške 15 eur/t a bola by k dispozícii producentom spĺňajúcim tieto kritériá v celej EÚ. Celkovo tieto opatrenia udržiavajú rovnováhu podpory medzi rôznymi oblasťami.
Olejnaté semená
Analýzy naznačujú, že v nadchádzajúcej budúcnosti nedôjde k žiadnemu vážnemu zhoršeniu produkčného potenciálu EÚ. Navrhované zníženie intervenčnej ceny navyše zaručuje, že v prípade obilnín by to bolo priaznivým prvkom v tomto kontexte. Preto sa nepredvída žiadne špecifické opatrenie.
Ryža
Ak sa majú stabilizovať trhy s ryžou z hľadiska dlhodobých vyhliadok a realizovať iniciatíva Everything but Arms, Európska komisia navrhuje jednokrokové zníženie intervenčnej ceny o 50 % na základnú cenu 150 eur/t na r. 2004/05.
Zavedie sa schéma súkromného skladovania, ktorá sa aktivuje vtedy, keď trhová cena klesne pod základnú cenu. Intervencia záchrannej siete sa stanoví na úrovni 120 eur/t. Globálne zníženie cien sa bude kompenzovať sadzbou 88% ekvivalentu celkovej kompenzácie obilnín počas reforiem v r.1992 a Agendy 2000. To vedie ku kompenzácii vo výške 177 eur/t, vrátane existujúcej platby vo výške 52 eur/t. Z tohto 102 eur/t vynásobených výnosom pri reforme v 1995 by sa stalo príjmovou platbou uhrádzanou na farmu. Zvyšných 75 eur/t vynásobených výnosom pri reforme v 1995 by sa platilo ako plodinovo-špecifická pomoc odrážajúca úlohu produkcie ryže v tradičných oblastiach mokradí.
Sušené krmoviny
Režim upravujúci oblasť sušených krmovín bol predmetom značnej kritiky, vrátane vyjadrení Účtovného dvoru v jeho správe "Greening the CAP" (Zelenenie SAP). Aj keď konečný produkt je prírodným produktom vysokej kŕmnej hodnoty a zdrojom rastlinných bielkovín, obavy však vyvoláva spôsob, akým sa vyrába pri vysokých vstupoch fosílneho paliva pri dehydrovaní a používanie zavlažovania v niektorých členských štátoch EÚ. Preto Európska komisia navrhuje nahradiť súčasný systém obálkou príjmovej podpory pre poľnohospodárov v hodnote 160 miliónov eur. Suma tejto obálky sa rozdelí medzi členské štáty EÚ pomerne voči národným zaručeným objemom dehydrovaného a na slnku sušených krmovín. Oprávnenia producenta budú založené na objemoch dodaných odvetviu za historické referenčné obdobie. S cieľom zabezpečiť prechodné obdobie pre odvetvie zachová sa zjednodušená jedna podporná schéma pre dehydrované a slnkom sušené krmoviny so zníženou platbou vo výške 33 eur/t a príslušné národné zaručené množstvá sa zlúčia.
Hovädzí dobytok
Dotačný systém pre hovädzie je ešte stále charakterizovaný nástrojmi politiky, ktoré neodradili systémy intenzívneho chovu, ako sa predpokladalo. Európska komisia preto navrhuje rozdeliť platby na kus dobytka a nahradiť ich jednou príjmovou platbou na farmu založenou na historických oprávneniach. Spolu s posilnenými podmienkami krížového dodržiavania by toto malo znížiť tlak smerom k intenzívnej produkcii a pomôcť dosiahnuť vyváženejšiu situáciu na trhu. Európska komisia tiež zamýšľa posilniť podmienky a kontroly, na základe ktorých sa budú poskytovať exportné dotácie na živý statok.
Orechy
Z hľadiska významnej úlohy, ktorú tradičná produkcia orechov zohráva pri ochrane a udržiavaní environmentálnej, sociálnej a vidieckej rovnováhe v rade regiónov, Európska komisia navrhuje zachovať a zjednodušiť systém podpory pre tento sektor. Preto sa navrhuje nahradiť existujúci systém platbou s paušálnou sadzbou 100 eúr/ha. Členské štáty EÚ to môžu navýšiť na maximálne 109 eúr/ha. Maximálna garantovaná rozloha bude 800 000 ha.
PŘIDEJTE SVŮJ REFERÁT
Tisknout -
Poslat(@) -
Uložit->Moje referáty -
Přidat referát